Čo som sa naučil
Vesmír je obrovské a zložité miesto. Tvorí ho obrovské množstvo hmotných objektov, ako sú hviezdy, galaxie, planéty, kométy, asteroidy, prach a plyn. Tvoria ho aj nehmotné látky, ako napríklad svetlo, rádiové vlny, gama žiarenie a kozmické žiarenie. Je to celok, ktorý obsahuje všetko, čo existuje.
Vesmír sa začal formovať približne pred 13,8 miliardami rokov a odvtedy sa vyvíja a mení svoju štruktúru. Vesmír je neuveriteľne veľký a nie je možné určiť jeho presnú veľkosť, pretože sa neustále rozpína a vyvíja. Galaxie sa rodia, zanikajú a zrážajú, hviezdy vznikajú a vyhorievajú a zo zvyškov starých planét sa rodia nové.
Centrálnym a najväčším telesom slnečnej sústavy je Slnko.
Okolo Slnka obieha osem planét slnečnej sústavy: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún (Pluto – považuje sa za trpasličiu planétu a hoci obieha okolo Slnka, nie je planétou slnečnej sústavy).
Okrem planét obieha okolo Slnka veľké množstvo menších telies nazývaných asteroidy.
Okolo väčšiny väčších planét obiehajú mesiace. Najväčší počet mesiacov majú Jupiter (14), Saturn (23) a Urán. Merkúr a Venuša nemajú žiadne mesiace.
Zaujímavými telesami v slnečnej sústave sú kométy. Obiehajú okolo Slnka po veľmi pretiahnutých elipsách. Najznámejšia je Halleyova kométa s obežnou dobou 75 – 76 rokov. Naposledy preletela okolo Zeme v roku 1986. Je to fascinujúci vesmírny úkaz, ktorý nám pripomína veľkosť vesmíru.
Meteoroid je relatívne malý úlomok slnečnej sústavy. Jeho veľkosť sa pohybuje od zrnka piesku až po veľkosť veľkého balvanu alebo skaly. Keď meteoroid vstúpi do atmosféry Zeme, dochádza k svetelnému javu a následnej ionizácii častíc vzduchu. Tento jav sa nazýva meteor alebo padajúca hviezda. Veríme, že ak si pri pozorovaní padajúcej hviezdy niečo zaželáme, splní sa nám to.
Ak niektorá časť meteoroidu zostane až na povrchu Zeme, nazýva sa meteorid.
