Informácie o hlavnej téme
Slovník pojmov/nové pojmy:
Slnečná konštanta je miera množstva slnečnej energie, ktorá dopadá na zemský povrch zo Slnka na meter štvorcový za jednotku času. Hodnota slnečnej konštanty pre zemský povrch je približne 81 660 joulov na meter štvorcový za minútu alebo 8,2 J na 1 cm² plochy za 1 minútu.
Ako nájsť správny smer, ak sme v neznámej oblasti?
Ak nemáme kompas a navigačné nástroje, príroda nám môže pomôcť, ak vieme čítať jej znamenia.
Ľudia sa od pradávna orientovali podľa okolitého sveta – rastlín, zvierat, podnebia. Našim predkom slúžili ako kompas, mapa a kalendár, pomáhali im orientovať sa v priestore, merať čas a prežiť. Napríklad trasy prvých moreplavcov sa riadili podľa pobrežia alebo vtákov, ktoré zvyčajne lietajú blízko pobrežia a sú prirodzeným vodítkom, že v blízkosti je pevnina. Smer a rytmus morských a oceánskych vĺn, smer migrácie zvierat v regióne, mach na stromoch, kmene a konáre stromov ohýbané prevládajúcim vetrom, hviezdy a súhvezdia, dráhy mravcov – tieto a mnohé ďalšie prírodné objekty a javy nám budú užitočné v kritickej situácii.
Jedným z najdôležitejších a najspoľahlivejších prírodných orientačných bodov je slnko – vždy vychádza na východe a zapadá na západe. Pomocou vlastných nástrojov si môžete dokonca vyrobiť slnečný kompas a slnečné hodiny.
Tu je nápad na solárny kompas:
| 1. Zapichnite palicu do zeme na rovnom mieste osvetlenom slnkom. | 2. Umiestnite jeden kamienok na koniec tieňa, ktorý vrhá palica. | 3. Počkajte asi 15-20 minút a pozrite sa, ako sa tieň posunul. Druhý kamienok umiestnite na koniec nového tieňa. | 4. Spojte oba kamienky čiarou – bude orientovaná v smere východ – západ. Kolmica vedená stredom tejto čiary smeruje v severojužnom smere. |
Slnečné hodiny. Zdroj: https://st.depositphotos.com/1811961/1379/i/600/depositphotos_13799656-stock-photo-the-sundial-in-the-park.jpg
Slnečné hodiny. Zdroj: https://static4.depositphotos.com/1022670/354/i/600/depositphotos_3545801-stock-photo-sundial-on-sea-sand.jpg
Zdroj: https://st.depositphotos.com/27201292/56357/i/600/depositphotos_563578718-stock-photo-stonehenge-top-ancient-castle.jpg
Stonehenge v Anglicku. Predpokladá sa, že táto staroveká prehistorická svätyňa bola zasvätená Slnku, hoci jej skutočný účel zatiaľ nebol dokázaný. Monolitické kamene sú usporiadané ako obrovské hodiny a sú orientované smerom k východu slnka, pričom lúče vychádzajúceho slnka počas letného slnovratu prerážajú vstup do Stonehenge. Pamiatka sa pravdepodobne používala aj ako staroveký kalendár na pozorovanie slnečných a mesačných zmien a na označenie striedania ročných období.
Poznanie prírodných pamiatok prispeje k rozvoju našich schopností prežiť v extrémnych situáciách, pomôže nám lepšie sa spojiť s prírodou, budeme pozornejší a kreatívnejší.
Slnko – prírodný orientačný bod a sprievodca
Slnko nie je len zdrojom svetla a života, ale bolo a zostáva aj jedným z najdôležitejších orientačných bodov prírody. Ľudia ho od pradávna používali ako spoľahlivý kompas, sprievodcu v priestore, prírodný kalendár, navigačný nástroj pre cestovateľov, námorníkov, lovcov.
Vďaka stálosti pohybu Slnka sa ľudia orientovali aj podľa cyklického charakteru ročných období a plánovali svoj každodenný život a poľnohospodárske činnosti.
Aj keď dnes používame na orientáciu oveľa presnejšie moderné prístroje, princípy slnečnej navigácie nachádzajú uplatnenie v rôznych oblastiach. Napríklad: v architektúre pri navrhovaní budov na optimálne osvetlenie a energetickú účinnosť; v poľnohospodárstve pri plánovaní poľnohospodárskych činností, v situáciách, ktoré si vyžadujú schopnosť prežiť.
Slnko je dôležitým faktorom v našom živote, a preto ho skúmajú mnohí fyzici a astronómovia. Vedecké poznatky v tejto oblasti prispievajú k objavovaniu a využívaniu nových technológií, ktoré zlepšujú náš každodenný život.
Slnko – prirodzený zdroj energie
Slnko je obrovská žiariaca guľa, ktorá vyžaruje obrovské množstvo svetla, a svetlo je druh energie.
Slnečná energia je pre život na Zemi veľmi dôležitá. Na povrchu Zeme je rozložená nerovnomerne. V blízkosti pólov je rozložená na väčšej ploche, a preto sa tam povrch zohrieva menej. Pri rovníku je ohrev silnejší, pretože slnečná energia je rozložená na menšej ploche.
V jadre Slnka neustále prebiehajú procesy, ktoré zohrievajú jeho vnútro na teplotu odhadovanú na 20 miliónov °C. Povrch Slnka je tiež horúci – jeho teplota je približne 6 000 °C. Väčšina energie z povrchu Slnka sa vyžaruje do vesmíru a len malá časť z nej sa dostane na našu Zem.
Viditeľné svetlo tvorí menej ako polovicu (48%) žiarenia, ktoré k nám prichádza zo Slnka. Tepelné žiarenie (infračervené žiarenie) tvorí takmer rovnakú časť (45%). Zvyšok (približne 7%) tvorí ultrafialové žiarenie.
Jedným z najvýznamnejších obnoviteľných zdrojov energie je Slnko. Jeho zdroje sú prakticky nevyčerpateľné. Atraktívnosť tohto zdroja energie je daná jeho dostupnosťou takmer v každej oblasti Zeme, čistotou premeny slnečnej energie – do atmosféry sa neuvoľňujú žiadne škodlivé emisie a jeho širokou použiteľnosťou – v domácnostiach a v priemysle.
Najbežnejšie technológie premeny slnečnej energie sú:
- fotovoltaické panely – poskytujú priamu premenu na elektrickú energiu
- solárne kolektory – zariadenia na ohrev kvapaliny (vody alebo nemrznúceho roztoku) zachytávaním tepelnej energie slnečného svetla
- koncentračná solárna energia – zrkadlá alebo šošovky sa používajú na nasmerovanie a sústredenie odrazeného slnečného svetla na centrálne miesto/bod, kde sa vytvára tlaková para, ktorá poháňa turbínu na výrobu elektriny
Zdroj: https://st.depositphotos.com/1001686/4981/i/600/depositphotos_49813625-stock-photo-solar-panels-under-sky.jpg
Použitie týchto technológií je najvhodnejšie na miestach s veľkým množstvom slnečného svetla a nezahŕňa výrobu elektrickej energie v noci. Stojíme preto pred výzvou vyvinúť účinné systémy na uskladnenie takto získanej energie a stimulovať vývoj nových energetických technológií.
Ďalšie spôsoby určovania smerov a orientácie v prírode
Orientácia v prírode je zručnosť, ktorá si vyžaduje znalosti a prax. Súčasťou prípravy a bezpečnosti v neznámom teréne je aj používanie správnych nástrojov a dodržiavanie určitých pravidiel.
- Prírodné pamiatky
Okrem Slnka sú neoceniteľnými prírodnými pamiatkami aj hviezdy, Mesiac, rastliny, zvieratá a topografia oblasti. Tu je niekoľko príkladov:
• Mach na stromoch zvyčajne rastie a je výraznejší na severnej strane v našich zemepisných šírkach.
• Kroviny stromov sú rozvinutejšie na južnej strane, pretože z juhu dostávajú viac slnečného svetla.
• Letokruhy na kmeni vyrúbaného stromu sú na južnej strane širšie.
• Charakteristický smer vetra v oblasti môže naznačovať blízkosť vodnej plochy alebo pohoria. Ak napríklad vietor fúka prevažne zo západu, konáre sú naklonené na východ.
• Rieky zvyčajne tečú z vyšších miest do nižších.
• Skaly s hladším povrchom a tmavšou farbou sú viac osvetlené slnkom ako tie na severe.
• Svahy južných kopcov sú hustejšie porastené vegetáciou, sneh sa tam topí rýchlejšie.
• Polárka vždy ukazuje na sever.
Zdroj: https://st4.depositphotos.com/1001521/22353/v/600/depositphotos_223534140-stock-illustration-finding-north-star-polaris-night.jpg
- Umelé orientačné body
Vďaka ľudskej zvedavosti a objaviteľskému duchu vznikli spoľahlivé technológie a nástroje na orientáciu a navigáciu.
• Kompas je klasický nástroj na určovanie svetových strán – severu, juhu, východu a západu. Ihla kompasu je vždy orientovaná pozdĺž línie magnetického poľa Zeme a ukazuje na magnetický sever.
Zdroj: https://st2.depositphotos.com/1005574/7343/v/600/depositphotos_73438351-stock-illustration-old-compass.jpg
• Mapy – prvé presné mapy vznikli v Európe v 80. rokoch 16. storočia a používali ich najmä námorníci a cestovatelia. Mapy boli označené príslušnými konvenčnými značkami a symbolmi, ktoré označovali dôležité prvky zemského povrchu pre danú oblasť – reliéf, nadmorskú výšku, rieky, mosty, cestnú sieť, trasy, miesta na táborenie. Moderné mapy sa vytvárajú pomocou satelitných snímok a snímok zhotovených zo satelitov vo vesmíre.
Zdroj: https://st2.depositphotos.com/9897138/50602/i/600/depositphotos_506023926-stock-photo-happy-columbus-day-concept-vintage.jpg
Mapa je užitočná len vtedy, keď sa na nej dokážete správne orientovať podľa toho, kde sa nachádzate, poznáte svoj východiskový bod a miesto, kam chcete ísť.
• GPS navigátor na určenie presnej polohy prostredníctvom satelitných signálov.
• Mobilné telefóny so zabudovaným GPS a kompasom, ako aj navigačné aplikácie.
Nezabudnite, že batérie zariadení GPS, podobne ako batérie mobilných telefónov, musia byť nabité, aby fungovali a slúžili vám v prípade potreby.
- Bezpečnostné tipy
• Buďte pripravení – vopred si naštudujte trasu, skontrolujte predpoveď počasia, nespoliehajte sa len na jeden navigačný prostriedok – zabezpečte sa rôznymi.
• Nevydávajte sa sami von, najmä v menej známych oblastiach.
• Uistite sa, že ste riadne vybavení – noste si pohodlnú obuv, teplé oblečenie a vrchný odev, vodu, jedlo, baterku, zápalky/zapaľovač, pršiplášť, mobilný telefón.
• Dajte niekomu blízkemu vedieť, kam idete, aká je vaša plánovaná trasa a kedy sa plánujete vrátiť.
• Postupujte po vyznačených trasách, neodchyľujte sa od nich, najmä ak sa zhorší počasie – sneží, je hustá hmla, sneženie a pod.
• Buďte ostražití – dávajte pozor na výstražné značky, stopy a stopy zanechané divou zverou; vyhýbajte sa potenciálne nebezpečným oblastiam.
• Hľadajte orientačné body a zachovajte pokoj – zapamätajte si orientačné body, cez ktoré prechádzate, pripomeňte si, aké miesta ste videli na svojej trase. Ak sa stratíte a je zlá viditeľnosť, nemáte spoľahlivé orientačné pomôcky a spanikárite, je veľká pravdepodobnosť, že sa budete pohybovať v kruhu a nenájdete správny smer.
Zdroj: https://st4.depositphotos.com/3101845/27552/i/600/depositphotos_275528364-stock-photo-the-group-of-hikers-walking.jpg
